Rozdiely medzi fotografiami zhotovenymi additivnym, alebo naopak, subtraktivnym sposobom nie su zas az tak velke.
Preto moje odporucenie je pre zaciatok ist cestou najjednoduchsou - cestou farebnej halvy. Opemus 6 s farebnou hlavou sa da obstarat za "hubicku".
Ani medzi papiermi nie je az taky prevratny rozdiel, aby sa nedalo zacat ktorymkolvek.
Kedysi ma prekvapil rozdiel medzi papierom PM32 a nejakym FUJI EP2. Odvtedy sledujem iba konkurencny boj vyrobcov o prvenstvo, ktore vylucuje akekolvek "tahanie do nejakej farby", alebo "ma to vyrazny charakter". Pravda, papier Ultra je sytejsi ako papier Supra, a ten je sytejsi ako papire Portra. Teda Kodak vyrobil skalu rozne sytych papierov. U Fuji urobili cosi podobne.
Vyrazny rozdiel je v papieri cerstvom a starom. Stary papier = v zasade vsetko zle skladovane, pripadne starsie ako pol roka.
Rozdiely mozu vzniknut v spracovatelskych sadach. Fuji bieliaci ustalovac obsahuje opticke bielidla, ktore znizuju D-Min, teda "biela je belsia". Ovsem iba docasu, ucinky optickeho bielidla sa z papiera relativne rychlo vytrati. Kodak to takto nema, biela je tak skor "chamoa".
Skusenosti z procesom RA4 mam iba z minilabu:
Ja za seba a z minilabu nasledovna:
- rozne papiere na kvalitnom minilabe daju uplne rovnake vysledky. Az tak rovnake, ze skupina skusenych pozorovatelov na slepom teste urcila chybne vyrobcu priblizne u polovice dvojic;
- ak sa vymeni chemia, vysledkom je opat sada skoro identickych dvojic, ked porovname s dvojicami v predoslom teste, i tie sa podobaju; ovsem ide si vsimnut povedzme rozdiel mediz papierom Fuji v chemii Fuji Hunt a papierom Kodak v chemii Kodak Prime, ktore ale nie su zavratne;
- asi si vsimnete dost velke rozdiely medzi minilabom digitalnym a minilabom analogovym. Kym u digitalneho minilabu su vsetky fotografie iba s minimalnym rozptylom v vlastnostiach, z analogoveho minilabu tazko najdete dvojicu, kde by sa fotografie vyrazne nelisili;
- rozdiely najdete aj medzi digitalnymi minilabmi dvoch odlisnych vyrobcov. V principe zas, rozdiely nie su velke;
- ked ovsem porovnate sadu dvojic, kde prvy minilab zn Fuji pracuje na papier Fuji a chemiu pouziva CP49 a druhy Noritsu s chemiou Kodak Prime spracuvava papier Kodak Royal, rozdiely sa najdu
Zakladom uspesnej prace s farebnym papierom su:
- cerstva chemia
- cerstvy papier
- presna, stala a spravna teplota
- opakovatelna agitacia
- opakovatelne nastaveni farieb na farebnej hlave
- TRPEZLIVOST
Ak by som sa mal ospravedlnit firme JOBO za hate voci CPP/CPE, urobim to teraz. Ak nemam priebezny procesor so spolahlivo regeneraciou, potom JOBO CPP/CPE + JOBO DRUM su jedina spravna cesta.
Ale kto by to neskusil aj inak? Velka miska s dostatocnym mnozstvom chemie, vyhrievanej Termoconom, pripadne v dalsej nadobe s vodou ohrievanou Sous Vide aspon pre vyvojku dava solidnu oporu. No a papier na skusy to, co je zadarmo, pripadne za facku. Sikovne ruky rokazu vyrobit dispenzer s rezackou a s rolovaneho papiera je zrazu papier rezany. Vhodny vsak do maskovacieho ramu, kedze sa bude krutit/tocit.
Papier je pomerne dost haklivy na dotyk prstov. Je pomerne haklivy na akekolvek parazitne svetlo. Biely plast by som vymenil za cierny sveter napriklad. I expozicne hodiny mozu zavoj posunut do vyskoych hodnot.
Papier pre minilaby nie je velmi odlisny od toho pre zvacsovanie. V poslednom case sa robili upravy v spektralnej citlivosti. Tieto upravy neznemoznuju pracu pod zvacsovakom.