Človeka určite veľmi ovplyvní detstvo, priestor kde vyrastá s kým vyrastá.... Odkedy si pamätám, tak ma doma obklopovalo vždy množstvo kníh podstatne väčšie ako mali v iných rodinách, za sklom bol odložený Kodak Retina (30.te roky), otec mal v skrini Prakticu LLC a Flexaret VII, ktoré sa brávali na všetky výlety, vychádzky do lesa, v inej skrini bol odložený zväčšovák a náhodne po šuflíkoch kopec fotiek, negatívov....
To bolo pre mňa nejaké prirodzené prostredie, od mala ma fascinovalo keď mi otec dovolil stlačiť spúšť a zvuk ako to zrkadlo pri sklopení tresne v tej Praktice si budem navždy pamätať 
Takže časom som občas niečo odfotil aj ja, otec mi ukázal ako sa dá vyvolať čiernobiely film, ako sa zväčšujú fotky, do rodiny pribudla Praktica MTL5... a celkom ma to bavilo, ba vlastne ma to bavilo dosť.
Neskôr prišiel trošku útlm, fotil som veľmi sporadicky, prišlo šialenstvo digitálnych fotoaparátov, ktorému som zo začiatku odolával, lebo tie v cenách dostupných smrteľníkom rozhodne neprinášali výsledok, ktorý som si predstavoval pod pojmom fotografia. Vývoj išiel rýchlo dopredu a digitál za ktorý dal známy asi 80 tis. vtedajších korún slovenských zrazu po troch rokoch robil fotky horšie ako môj mobil čo som si kúpil 
Vtedy som nefotil takmer vôbec, oženil som sa, dieťa na ceste, to bol prvotný impulz k začatiu opäť fotiť aspoň v tej čisto dokumentačnej podobe, keďže som si nevedel predstaviť, že by moje dieťa nemalo od narodenia fotky keď ja ich mám v albumoch desiatky, alebo stovky... Takže vtedy som začal opäť ale už na digálnu zrdkadlovku.
Zistil som, že fotenie ma zaujíma a baví ešte stále a čím ďalej tým viac som vyberal z vitrínky dedovu Retinu, občas poťažkal Prakticu po otcovi až som nakoniec niekde narazil v predajni na kinofilm, kúpil, vylovil dakde "moju" prakticu mtl5 a už ma to nepustilo... Dal som opraviť u pána Matunáka druhú Prakticu, rozhýbal Flexaret, dal si opraviť aj Kodak Retinu po dedovi...
Moje fotografie určite za veľa nestoja (myslím, že som za život videl dosť naozajstných fotografií aby som to vedel posúdiť), že zo mňa nebude umelec viem dávno, ale snažím sa aspoň "remeselne" sa zdokonaľovať. Naďalej fotím aj na digitálnu zrkadlovku, ale veľmi často je pri nej v brašni pribalená filmová zrkadlovka. Stal som sa pravoverným Nikonistom, takže popri DSLR sa v brašni nosieva obvykle nejaká F80ka, občas aj dve prípadne moja milovaná F90x (ja fakt neviem čo na nej vidím, už mám tri...)... obzvlášť odporúčam F90 na výlety do prírody, v prípade potreby sa ňou dá zatĺcť stanový kolík, umlátiť medveď v kroví a potom ešte odfotiť trofej...
Farbu si dávam robiť vo fotolabe (Vrátny Trenčín), čierobiele volám v kúpelni... dva roky som postupne zháňal veci aj na pozitívny proces, teraz už zvažujem ako panelákovú kúpeľnu pretvoriť na fotokomoru...
Takže najbližší cieľ (na veľa mesiacov vopred) po strašne veľa rokoch zvládnuť vytvoriť fotku vlastnými rukami pod zväčšovákom...
A môj dlhodobý tajný sen je, že keď už občas trápim ten 90ročný Kodak, aby raz kvalitatívne tie fotky vyzerali tak ako ich vidím v albume spred 80-90 rokov po mojom dedovi... ale to ešte bude chcieť veľa skazených metrov filmu, veľa litrov vývojky... ale že sa to raz podarí bude dúfať stále...
( 
