22 odpovědí na toto téma

[jmpetzval]

Ospravedlňujem sa, že zakladám nové vlákno, som si vedomý toho, že už sú tu rôzne vlákna o daguerrotypií  (môžeme to písať aj novším spôsobom:  dagerotypia), ale podľa mňa ani jedno vlákno nefungovalo tak, ako by tento prekrásny fotografický proces zaslúžil.

 

V tomto vlákne by som rád opísal posledné etapy mojej anabázy s daguerrotypiou - ako pomoc pro prípadných záujemcov - a  chcel by som otvoriť priestor kolegom, ktorých táto téma zaujíma, prípadne aj sami robili už dajaké pokusy. Pred časom som sa už niekoľko rokov venoval tejto téme so striedavým úspechom. Celá záležitosť je veľmi komplexná, hlavne keď človek chce pracovať s replikami dobových vybavení, a ktoré chce aj sám vyrobiť. Vtedy som urobil zásadnú chybu: chcel som ísť rýchlejšie, ako mi dovolili okolnosti (vybavenosť, vedomosti, voľný čas, atď.).  Keď som už mal dosť a ukončil som pokusy, vedel som že k daguerrotypii sa určite vrátim. Po rokoch pokračujem, ale trošku inak.

 

Vlákno budem písať, podobne ako blog, po častiach v pokračovaní, podľa toho ako budem mať čas. Budem vďačný za poznámky a doplnenie.

 

V prvej časti poviem Vám, že akú fototechniku používam pre tento proces.

 

Pred tým, ako začíname prakticky, je veľmi dôležité dôkladné štúdium procesu a použitých materiálov, vrátane bezpečnostných listov chemikálií. Druhý krok môže byť už praktícká úloha: prichystanie vybavenia, materiálov a pomôcok. Budeme používať jednoduchšie techniky, metódy a spôsoby (napr. pre vyvolanie Becquerelovú metódu...), ktoré sú ľahšie zvládnuteľné a menej nebezpečné. Aj keď väčšinou riešime celkom jednoduché veci, dajme sebe na všetko dostatočný čas: hravosť, zábava a radosť z každého kúsku, čo sme zvládli. 

 

Formát - aj tu platí, že menší formát, menšie problémy...  takže 9x12cm, cca quarter plate.

 

Fotoaparát a objektív -  klasický veľkoformátový fotoaparát pre formát 4x5“. Objektív môže byť základný a čím svetelnejší bez MC vrstvy. Ja používam starý Petzval z r. 1887, takže z konca kolódiovej éry, ale som vyskúšal aj bežný Symmar 180/5,6    Budeme potrebovať samozrejme aj dobrý a pevný statív.

 

      

 

 

 

Filmová kazeta – môže byť prerobená moderná. najlepšie z 4x5" plan na 9x12cm dosky  - najvhodnejšie sú deluxe verzie, ako napr. Fidelity Deluxe 4x5“. Úprava je veľmi jednoduchá, vyrežeme hliníkovú deliaciu stenu a do rohov pripevníme pevné drôtiky (príchytky).

Postup bol na nete niekoľkokrát popísaný, napr. od Alexa Timmermansa tu: https://collodion-ar...der-to-wet.html

 

 

Upravená kazeta Fidelity Deluxe 4x5" na rozmer dosky 9x12cm:

    

 

 

Takže zatiaľ nič extra, trošku upravené, ale celkom bežné vybavenie na 9x12cm/ 4x5" . 

 

 

.

[jmpetzval]

 V duhej  druhej časti pozrieme na ďalšie vybavenia:

 

 

Svetlo - expozíciu uskutočníme na dennom svetle. Čím je väčšie svetlo, tým je lepšie. Budeme fotografovať von z okna, ako to robili Joseph Nicéphore Niépce a Louis-Jacques-Mandé Daguerre. Zatiaľ nechajme portréty, a veľkolepé témy. Umelé osvetlenie, fotografickú citlivosť, expozimetriu teraz nemá zmyslel riešiť  O expozícií a o súvisiacich veciach budem písať pri samotnom procese... ale  v prvej časti, kde som písal o objektíve, zabudol som dodať - závierka nie je nutnosťou, budeme "klobúčkovať":  expozičné časy budú sekundy, aj desiatok sekúnd.

 

Tmavá komora – používame klasickú tmavú komoru s červeným svetlom, ale s dobrým individuálnym (nie do spoločnej vetracej šachty !!!) vetraním alebo odsávaním.

 

Box na zcitlivenie – sú veľmi dobre používateľné skleneno-umelohmotné misy pre potraviny. Sú lacné, a ich prerobenie je veľmi jednoduché. Proces a výsledok nie preto bude autentický lebo používame repliky dobového vybavenia. Najprv musíme úspešne zvládnuť proces, a to možno bude ďalší, vyšší level.

Zcitlivenie robíme jódom, presnejšie jódovou parou. O tom, že ako, a aké bezpečnostné predpisy musíme dodržať budem písať neskoršie.

Jednoduchý drevený box na zcitlivenie môžeme vyrobiť aj z dreva. Vo vnútri pre jód je ale sklenená misa.

 

  

Vľavo: sklenené misy pre ustalovanie a umývanie, v strede box na zcitlivenie s výrezom pre 9x12cm dosku/  Prototyp dreveného boxu na zcitleivenie podľa Joaquin Paredes Piris/ Analoginside

 

 

Misy pre ustalovanie a umývanie – používame sklenenú spodnú časť misy pre potraviny. Samozrejme budeme potrebovať 2 ks, 1 pre ustalovanie a 1 pre umývanie. Sklenené misy sa čistia lepšie, preto radšie sklenené ako klasické umelohmotné. Po pokusoch treba ich dôkladne vyčistiť. O ustalovaní budem písať, keď budem opisovať chemikálie a samotný proces.

 

Sklenené misy pre ustalovač (fixír), vodu (víz) a box na zcitlivenie pre jód 

 

 

Ochranné pomôcky – ochranné okuliare, respirátor/ polomaska, gumené rukavice (pre jód hrubé), plášť, zástera, ochranná čiapka. Pri daguerrotypií ochranné pomôcky nie sú ani pre parádu, ani pre srandu. Ich používanie je nutnosťou, nebezpečenstvo netreba brať na ľahkú váhu. 

 

 

Toto už je úplne iné ako u hociakého fotografického procesu.  A  najväčšie zaujímavosti ešte len prídu.

 

 

 

 

.

[jmpetzval]

Pokračovanie tretie, no ešte stále to bude o vybavení. Z hľadiska procesu veci, diania a chemikálie popíšem neskoršie.  

 

 

Vyvolanie –  ako som už písal, na vyvolanie budeme používať  tzv. Becquerelovú metódu, ktorá je jednoduchá a bezpečná. Ortuť zatiaľ necháme na pokoji. Na Becquerel je treba len priesvitná červená fólia, ktoré úplne zakryje dosku.  A ešte aj  vhodné štipce, ktorými fóliu uchytíme na otvorenú filmovú kazetu, v ktorej je exponovaná doska. A  Slnko.

 

 

Postup je jednoduchý: z filmovej kazety dosku nevyberieme, ale z prednej strany otvoríme, zakryjeme kazetu červenou fóliou a fóliu bezbečne prichytíme štipcami. Samozrejme, fólia nesmie dotýkať doske, lebo absolútne krehkú vrstvičku hneď zničí. Takto pripravenú kazetu s dosku vyložíme na silne svetlo cca. 2 hod. Najjednoduchšie je slnko, ale môže byť aj cca 500W halogénka. Obraz sa vytvorí na svetle pod červenou fóliou, takže celý proces vyvolania môžeme vizuálne sledovať. Vyvolanú dosku následne vložíme do ustalovača.

 

 

Trošku sa zastavme na slovíčko: ako je to s tým vyvolaním, Becquerelova metóda či ortuťová para?  Ktoré je autentické a lepšie?  Jednoznačne prvotné bolo ortuťové vyvolanie. Ale keď zoberieme, že prvý obraz sa podarilo urobiť v r. 1837, proces bol predstavený v r. 1839, a že Becquerelova metóda bola navrhnutá údajne v r. 1840, tak aj tú môžeme považovať za autentickú. Ortuťové vyvolanie vytvára amalgamový obraz (ortuť+striebro), Becquerelova metóda nie, Výzorovo obrazy sú iné, amalgamový je pre mňa krajší, ale po zlatom tónovaní sú dosť podobné. Ortuťové vyvolanie je komplikované a veľmi nebezpečné, ortuť je skutočne vážny jed, Becquerelova metóda je jednoduchá a absolútne bezpečná. 

 

A keď sme už spomínali meno Becquerel, tak pre zaujímavosť spomeňme na tú zaujímavú famíliu, kde po sebe sa narodili generácie geniálnych fyzikov:  Antoine César Becquerel (1788-1878),  Alexandre Edmond Becquerel (1820-1891), Antoine Henri Becquerel (1852-1908) laureát Nobelovej ceny v r. 1903 a  Jean Antoine Becquerel (1878-1953).

 

 

Príprava a leštenie platní – leštenie je alfou a omegou daguerrotypie. Doska musí byť dokonale vyleštená. Bez opravdového zrkadlového lesku nedostaneme obraz. Budeme potrebovať kotúčovú stolnú brúsku a/alebo vibračnú ručnú brúsku, vhodný materiál na leštenie (látky muslin, zamat, atď.), prášky a/alebo pasty pre zrkadlové leštenie (sadze - lampová čerň / black lamp powder  CAS 1333-86-4, oxid železitý - Fe2O3/ red rouge powder  CAS 1309-37-1, atď.). Oplatí sa pozrieť videá, ktoré sú dostupné na nete, človek s leštením namaká dosť.

 

 

Pozlátenie – zlatý toner poznáme z iných procesov. Chlorid zlatitý (AuCl3) je dosť drahá záležitosť, ale pozlátením získame krajšie tóny a väčšiu stálosť. Budeme potrebovať  laboratórny stojan/ trojnožku a liehový kahan, plus dajaké menšie (50-100ml) sklenené kadičky, banky alebo aspoň pálenkové štamperlíky.

 

 

 

 

 

Okrem toho všetkého budeme potrebovať ešte dosky, tie sú tak špecifické, že ich necháme na koniec. A samozrejme chemikálie, s ktorými budem nabudúce pokračovať.

 

 

 

.

[jmpetzval]

Pokračovanie štvrté, chemikálie.

Upozornenie:  Pozor, pracujeme s nebezpečnými materiálmi. Je nutné  dôkladne preštudovať charakteristiku používaných materiálov, celý proces, bezpečnostné listy používaných chemikálií a prvú pomoc pri úraze. Používajme ochranné pomôcky! Každý pracuje na vlastnú zodpovednosť.

Zcitlivenie: kryštalický jód/ resublimovaný jód, môže byť p.a. - asi 25-50g, ale nepokazíme nič, keď kúpime 100g balenie.

 

 

 

Pozor, jód je nebezpečný – výpary sú jedovaté, môžu vážne poškodiť dýchacie ústrojenstvo, oči, kožu, preto používame ochranné okuliare, respirátor/ polomasku, plášť, hrubšie gumené rukavice aj keď sa jódu nedotkneme ani rukavicami. Jód sublimuje, preto nerozsypať, držíme v obale (krabica, tmavé sklo..), ktorú vieme dokonale uzatvoriť. Jódom pracujeme v dobre vetranej miestnosti. V žiadnom prípade jód nezohrievať !!!  Pred prácou preštudujeme bezpečnostný list a prvú pomoc pri úraze.

 

Ustalovanie:  používame tiosíran sodný, urobíme jednoduchý roztok s destilovanou vodou, napr. 2g na 100ml, alebo trošku iný recept:  15g tiosíran sodný a 15g siričitan sodný do 500ml dest. vody. Proces sledujeme vizuálne, prehnané ustalovanie (silnejší roztok, dlhý čas) má devastačný účinok na obraz.

Umývanie, pranie: radšej používame na všetko destilovanú vodu. Obraz je veľmi krehký, preto nepúšťame vodu silným prúdom.

Pozlátenie:  chlorid zlatitý (AuCl3, CAS 13453-07-1), jednoduchý 2% roztok, alebo iný recept:  roztok A: 1g chlorid zlatitý rozpustený v 500ml dest. vode  - roztok B. 4g tiosíran sodný rozpustený v 500ml dest. vode. Pred použitím dáme do roztoku B roztok A v pomere 1:1. Pozor, keď to robíme opačne, tak pokazíme drahý roztok A. Hotový pracovný roztok pred použitím necháme stáť 24 hod. v tmavej fľaši.

 

Pozor, chlorid zlatitý je nebezpečný – používame ochranné okuliare, respirátor/ polomasku, gumené rukavice. Pred prácou preštudujeme bezpečnostný list a prvú pomoc pri úraze.

 

Nabudúce prídu na rad dosky, a patálie ktoré sú spojené so zaobstaraním, alebo výrobou dosiek. U ktorých človek môže rozvíjať okrem iného aj svoje klampiarske alebo sklenárske schopnosti.

 

 

.

 

 

 

[jmpetzval]

Pokračovanie piate -  dosky - nosiče obrazu

Najväčší problém som mal s doskami... no, a mám aj doteraz. Sú nasledovné možnosti:

-   strieborná doska – potrebujeme s veľkou čistotou striebra a sú pomerne drahé.  Aj v dávnej ére daguerrotypie sa používalo zriedkavo.

-   postriebrená medená doska – klasický nosič pre tento proces, používa sa najčastejšie. Potrebujeme plech hrúbkou 0,5-0,8 mm a vrstvou striebra nad 10 µm. Dosky vieme kúpiť hotové – len pár ľudí to predáva na svete a sú dosť drahé. Môžeme ale dosky dať vyrobiť firmám, ktoré sa zoberajú s takou činnosťou. Ale máloktorá firma to vie urobiť dobre aj komplexne, ceny sa pohybujú v širokom spektre, je to otázka šťastia natrafiť na dobrú firmu. A dosky môžeme vyrobiť aj sami - galvanické postriebrenie sa dá zvládnuť aj doma, priznám sa, čítať o tom a pozrieť videá je ľahšie, ako to prakticky urobiť.

 

postriebrené 9x12cm medené dosky bez leštenia, striebrime a leštíme len jednu stranu

-  postriebrená sklenená doska (zrkadlo) – údajne sa používalo v Nemecku medzi 1840 až 1850. Súčasná daguerrotypia sklenené dosky tiež používa, veľkou výhodou je ich nízka cena a jednoduchosť domácej výroby.  Môžeme experimentovať aj so starým zrkadlom (zrkadlo musí byť urobené zo striebra a treba očistiť zadný ochranný lak – nie je to celkom jednoduchá vec...). Od toho je ale oveľa lepší nápad vyrobiť vlastné „zrkadlové dostičky". Oplatí sa pozrieť na zaujímavý videonávod na celkom jednoduchú výrobu sklenených daguerrotypií, ktorý publikoval Camilo Sobogal: 

 

Na začiatku mojich pokusov som dosky dal vyrobiť, potom sa mi podarilo vyrobiť použiteľné dosky – obidve cesty mali svoje "ťažké úseky". Rozhodne to nie je také jednoduché ako odkrojiť slaninu alebo dajaké sklo na ambrotýpiu. V budúcnosti plánujem vyskúšať pre daguerrotypiu sklenené dostičky. Celkom jednoduchý postup, dostupné chemikálie, prakticky všetko čo k tomu potrebujem mám doma. Vyzerá, že je oveľa ľahšia cesta, ako galvanizácia.

 

škúšobná doska počas leštenia

S doskami súvisí aj leštenie. Ako som písal, bez opravdového zrkadlového lesku obraz nedostaneme. Osvedčili sa mi materiály oxid železitý a sadza, jemné mikrofíberové látky, zamat, jelenica (jelenia koža) a ručná vibračná brúska.

 

vercajk na leštenie                                                                     suspenzia oxidu železitého na vibračnej brúske

 

 

Nabudúce dáme si niečo o rámovaní, o postupoch v procese a tiež niečo o mojich výsledkoch...  Veľmi rád by som prečítal aj Vaše reakcie

 

 

 

,

[Black2684]

Nešlo by místo měděné desky použít cuprextit na plošné spoje ? Je to laminátová destička s vrstvou 35um mědi, snadno dostupná v různých velikostech. Další postup by byl identický, jako s měděnou deskou.

https://www.gme.cz/c...poju-bez-motivu

[Tob]

A nebude to jako třeba kupovat snubní prstýnky v hračkářství nebo pohoštění přátel pizzou ze starých knedlíků (podle pořadu Vaříme s Mírou)?

[jmpetzval]

Pane Black, ďakujem pekne za nápad. Vaša otázka je zaujímavá, ktorú snažím chápať nie v rovine abstraktnej, ale v kontexte relatívnej skutočnosti.

 

Teoreticky je pravdepodobné, že by sa dalo požívať ak cuprexit, ale prakticky som to neskúsil, a ani nebudem skúsiť. Dôvod je jednoduchý: ako vieme, cuprexit je určený na iné účely a v ére daguerrotypie ešte neexistoval. Použite podľa môjho názoru by bolo hrubé, necitlivé a neelegantné zasahovanie do jadra celého procesu. Zmysel požívania historických fotografických procesov v dobe dnešnej vidím v tom, že okrem prežívania nevyčerpateľných zážitkov snažíme zachovať tradície dávnych dôb. Sám viem, že aké je ťažké používať dobové vybavenia a nástroje. Ale keď už používame neautentické vybavenie, tak aspoň samotný proces nechajme na pokoji a najväčšej miere používajme autentické chemikálie, materiál a postupy. Už aj to je dosť ťažko znesiteľné, že leštím elektrickou vibračnou brúskou...  : - )

 

.

[Black2684]

To je hezký! Naprosto rozumím, pokud jde o repliku procesu se vším všudy, tak tam laminát nepatří. Přesto si myslím, že pro čistě technickou zkoušku nějaké části technologie by to nemusela být až taková svatokrádež a drahý měděný plech by bylo možné ušetřit na opravdové fotografie s obsahem. Ale byl to jenom okamžitý nápad, nikomu to nenutím. 

[jmpetzval]

Pokračovanie šieste:  máte hotovú daguerrotypiu - neúspechy, ktoré sú vlastne úspechy, a skutočné úspechy, ktoré sú len začiatky dlhej cesty.

 

 

 

Leštenie:  musí byť dokonalé zrkadlo. Každý kompromis je na úkor výsledku. 

Leštidlá, ktoré používam:   oxid železitý a sadza (suspenzia s vodou), jemné mikrofíberové látky, zamat, ručná vibračná brúska.

Fázy leštenia:  hrubé (oxid železitý+ručná vibračná brúska), jemné (oxid železitý, sadza+ručná vibračná brúska)a záverečné veľmi jemné (zamat, ručne).

Odporúča sa všetko najprv vyskúšať na skúšobnom plechu.

 

Zcitlivenie:  popis tej časti presahuje priestorové možnosti, odporúčam preštudovať tu: https://www.alternat...-daguerreotype/

alebo pozrieť tu:

 

Expozícia: je ťažké odhadnúť správnu expozíciu, hlavne keď časy sú vo veľmi širokom rozpätí. V exteriéry za deň spravidla 1 až 15 min. v interiéry viac. Doska je citlivá v modrom a v UV spektre. Metódy: expozičné skúšky, odhad, skúsenosť. Preexponovanie a podexponovanie môže znamenať absolútne nepodarený obraz.

 

 

 

Vyvolanie:   Becquerelova metóda, silné svetlo (slnko, halogén - požívam400W z výšky cca 40cm, ekvivaletné LED svetlo), účinné chladenie dosky (ventilátorty), červená fólia (pozor, jednoduché červené fólie sú malá červené a viac priesvitné, treba ich vrstvovane použiť, ja používam 6 až 8), priemerný čas vyvolania 2 hodín.

 

Ustalovanie:  osvedčená formula: 15g tiosíran sodný a 15g siričitan sodný do 500ml dest. vody - čas cca 5-10 min.

 

 

 

Príklady neúspešných pokusov:  plochý, nekontrastný negatívny obraz so silným závojom - chybná červené fólia pri vyvolaní (príliž svetla), preexponované, modrý nekontrastný pozitív - málo volaný, chybné zcitlivovanie, fľaky - chybné sušenie, nekvalitná voda (použiť kvalitnú destilku, sušiť horúcim vzduchom).

 

 

 

 

A konečne máme na svete ozajstnú daguerrotypiu - kontrastné, farba tak mierne do sivomodra, podľa uhlu pohľadu a smeru svetla sa mení na negatív alebo pozitív, vynárajú alebo zmiznú tóny, poltóny, farby. Je to výsledok niekoľkoročného snaženia, v intenzívnej poslednej cca. trojmesačnej časti v pomere neúspech-úspech tak 20:2 (20 neúspešných pokusov a zatiaľ 2 úspešné).

 

 

Južná panoráma/ 9x12cm daguerrotypia - obraz je iba informačný, lebo digitalizácia je takmer nemožná a dáva skutočne len stručnú informáciu. Je to skutočne zrkadlo, v ktorom je uväznený posledný okamih expozície... a to presahuje možnosti digitalizácie.

 

 

Adjustácia:  rámovanie treba tak riešiť, aby k daguerrotypia bola inštalovaná vzduchotesne. Existujú rôzne riešenia, ktoré závisia od možností a kreativity. Typické pohľad na daguerrotypiu, keď obraz sa premení na negatív a je aj zrkadlo.

 

 

 

No, a ako ďalej?  Teraz sa začína opravdová práca: zdokonaliť galvanizáciu, vyskúšať vyrobiť sklenené dosky, zväčšiť formát, vyrobiť repliky dobového vybavenia a celkovo zdokonaliť celý proces, tak aby pomer úspešnosti sa zlepšil a fotografovať, a fotografovať...

 

 

Veľké poďakovanie patrí:

 

Bakody Máté (fotograf, daguerrotypista, Győr, HU -  www.daginhun.blogspot.com)

Ondřej Přibyl (fotograf, daguerrotypista, Praha, CZ - www.ondrejpribyl.cz)

Varga Tamás (fotograf, kolódista, Debrecen, HU - www.tamasvarga.hu)

Varga János (chemik, fotograf, Fortepan - Budapest, HU)

Zalka Imre (fotograf, kolódista, METU - Budapest, HU)

 

 

.

 

[achernar]

Fascinující odhodlání! Děkuju za velice zajímavý report!

[jmpetzval]

Celý proces je veľmi komplexný, a tento môj "seriál" je veľmi stručný. To odhodlanie korení asi v tom, že nikdy som necítil kompatibilitu so súčasným svetom, ale vždy som rád plával proti prúdu a tiež radosťou som chcel pozrieť do skutočných hlbín vecí....

 

Ja ďakujem za Vaše uznanie. 

 

 

.

[achernar]

Tohle je úplně jiný level toho, čemu se říká historické fotografické techniky. Daguerrotypie je naprosto ultimátní možnost. A zároveň jako jediná z těch všech je digitálně nenapodobitelná.

[chino]

Vážený pane Petzvale, NEUVĚŘITELNÉ !

 

Na TK jsem poslední dobou chodil pouze kvůli tomuto Vašemu seriálu o Daguerrotypii a doufal jsem, že do něj nebude nikdo zasahovat začátečnickými poznámkami. Každý díl jsem vždy několikrát četl a žasnul!

 

Jste BOREC, nevím jak to výstižněji popsat.

 

Smekám a děkuji, chino.

[MIC]

Absolutně top disciplína a počteníčko. Smekám ...

[jmpetzval]

Páni, pane Chino, no ďakujem pekne za Vaše slová, ale nepreháňajte... veď aj daguerrotypiu robili a robia aj súčasne len ľudia : - )   

 

Pán Chino, od Vás je pochvala pre mňa o to cennejšia, lebo široko-ďaleko nikom sa nepodaril taký husársky kúsok, ako Vám: urobiť ambrotýpiu rozmerom 1x1m. 

 

Díky daguerrotypie som sa zoznámil s Ondřejom Přibylom, ktorý je nielen vynikajúcim človekom, ktorý robí fantastické daguerrotypie, ale začína aj s mokrý kolódiovým procesom a to je taká zvlástna paralela.  Môj skormný "seriál" som dal sem aj preto, aby som trošku rozprúdil myšlienky ľudí, ktorí s fotografiou myslia inak, nie priemerne, ale "neobyčajne" važne. Zaujímevé je že, ak dobre viem v Čechách je aktívny ako daguerrotypista len Ondřej, a ak moje amatérske výskumy sú pravdivé, tak na území dnešného Slovenska od 19. storočia daguerrotypiu nikto neprevádzkoval. Nie menej je zaujímavý aj ten fakt, že v Maďarsku sú traja daguerrotypisti, a z nich najväčší majster je Bakody Máté, ktorý ešte nemá 40 rokov a začínal v r. 2010. Tamása Vargu mi kolódisti poznáme dobre:

 

 

(Tomim sme dlhoroční kamaráti...), a pár rokov tiež robí pekné daguerrotypie. Tým som chcel povedaľ, že existuje aj určitá prechodovosť, aj keď sám hovorím podľa vlastných skúseností, že daguerrotypia je úplne iné, ako hocičo z oblasti fotografie. 

 

Priateľia, tento príbeh neskončil, ale práve sa začína. Mám ďalšie hotové daguerrotypie, ktoré postupne budem sem dať s vysvetlením parametrov a postupov. Mám všetko prichystané k výrobe sklenených dosiek pre dag, len čas nemám... ale v dohľadnej dobe budem mať... tiež to stojí za reč.  A pripojte sa, ak máte chuť, odhodlanie a silnú vnútornú inšpiráciu. 

 

Ďakujem Vám.

 

 

,

[arqe]

Díky za naprosto úžasné vlákno!

[jmpetzval]

Ja ďakujem, že ste prejavili záujem...  prepáčte za preklepy, za krížomkrážom diakritiky, dokomolené vety, atď.  Je ich viac ako dosť, najviac som sa pobavil na tejto mojej vete "Jednoduchý drevený box na zcitlivenie môžeme vyrobiť aj z dreva." - no, čo dodať... drevený box je dosť ťažké urobiť z iného materiálu, ako drevo...   

 

Vymenil som elektrolyt za krotkejší (menej závadný), začínam byť už trošku spokojneší so svojimi doskami. Vyskúšal som zostriebrené sklo/ zrkadlo, je to ok, celko použiteľné, ale čpavok smrdí otrasne. Nový elektrolyt na stirebro-meď je lepší a príjemnejší, aj samotná galvanizácia trvá kratšie, zostriebrená meďená doska je iná káva ako sklo. Takže zatiaľ galvanizácia.

 

 

Zostriebrené sklo/ zrkadlo - na rozmer 9x12cm je lepšie používať sklo hrúbkou 2mm ako klasicke 1,5 mm - tie tenké sa lámu oveľa ľahšie.

 

 

Včera som striebril meďené dosky galvanizáciou, a aj sklo som striebril metódou ako robí Camilo Sobogal (video vyššie).  Vizuálne porovnanie:  na ľavo postriebrená meďená doska, vpravo sklo/ zrkadlo, tesne po leštení.

Z celé procesu najlepšie viem leštiť, lebo 10 expozícií 3 obrazy, 7 opätovné leštenie    Neide mi ešte dobre zcitlivenie, a najslabšie sa mi darí odhad expozície. Jednoduchšie povedané, ako slepec v tmavom tuneli...   Zcitlivenie a expozícia úzko súvisia, lebo od zcitlivenia záleží výsledná fotografická citlivosť dosky, a samozrejme od toho závisí expozičný čas.  Aby to nebolo dosť, tak UV a farebná teplota aktuálneho (vonkajšieho) svetla má neskutočný vplyv, a rozdiel medzi normálnou exp. a preexpozíciou je len dosť malý časový úsek. Preexpozícia má následok, že výsledný obraz sa neobráti na pozitív (alebo len časť), ostane negatívom. A tým pádom je nepoužívateľný ako obraz, ale len ako nádejným adeptom dielec na nácvik leštenia. 

 

 

 

 

1. - veľmi preexponovaná daguerrotypia čas  7 min. f/5,6 - striebro vidno, ale obraz ostane negatív, silný závoj, 2. - menej preexponovaná daguerrotypia. čas  3 min. f/5,6 - tmavšia spodná čast už sa premení na pozitív, ale svetlejšia horná časť vidno len slabo je krytý závojom   3. -  cca správne exponovaná daguerrotypia, exp. čas  2 min. f/5,6 - nižšie. Všetky exponované cca za podobného svetla, zcitlivenie len jódovou parou cca 1 min 45 sec. na purplovú farbu v prvom cikluse, volaný Becquerelom (400W halogen, 40cm vzdialenosť, 8 ks vrstvované červené fólie, dlžka vyvolania 2 hodín)

 

 

 

Lučenská synagóga, 9x12cm daguerrotypia, postriebrený meďený plech, toner: chlorid zlatitý 

 

Takže, už mám odvahu používať aj zlatý toner...  že, ako, a aké sú možnosti tónovania daguerrotypií zlatým tonerom, napíšem nabudúce.

 

 

 

.

[MIC]

Strašně rád bych se této technice věnoval. Bohužel jsem už silně limitován svým zrakem a tento proces chyby neodpouští. Nezbývá mi tedy nic jiného než obdivovat a tiše závidět. Znovu smekám...

[jmpetzval]

Galvanizácia - po dlhšej dobe, ktorú som venoval zdokonaľovaniu vlastnej výroby postriebrených medených dosiek galvanizáciou, tiež som urobil ďalšiu 9x12cm daguerrotypiu lučenskej synagógy trošku inou kompozíciou: Táto daguerrotypia je druhým obrazom cyklu. Cyklus bude stáť z desiatich daguerrotypií 9x12cm, zobrazujúce časti Lučenca, ktoré sú pre mňa významné.

 

Ale najprv k galvanizácií: 

 

 

   

 

Hore: pripravená, vyleštená, odmastená medená doska zamaskovanou zadnou stranou kvôli úspore striebra / dole: strieborná platňa - anóda, k  galvanizácií - vprvavo: jednoduché domáce vybavenie pre kusovú výrobu postriebrených medených dosiek galvanizáciou: regulovateľný jednosmerný napájací zdroj pre potrebné napätie a prúd, meracie prístroje k meraniu prúdu a napätia, vedľa umelohmotná vanička s elektrolytom a ponorenou anódou a predpripravenou medenou doskou - katódou. Elektrolyt používam priemyselný, ale aj domáci s dusičnanom stieborným.  Čo nevidíte, je účinné odsávanie pár. Mám dosť stabilné výsledky, zároveň začínam byť spokojný :  strieborná vrstva okolo 20 -25 μm s dostatočnou fyzickou stabilitou. 

 

 

 

Hotové, vyleštené postiebrené medené dosky 9x12cm - potrebujú ešte poslednú etapu leštenia: jemné ručné leštenie so zamatom. To bude vykonané tesne pred pouzitím (zcitlivenie).

 

 

 

Lučenská synagóga II.   daguerrotypia  9x12cm - ešte pred zarámovaním, exp. čas 1 min. 35 sec. clonové číslo: f/5.6, zcitlivenie: jódovou parou na tmavožltú farbu v prvom cyk.  2 min. 15 sec., vyvolanie Becqurelovou metódou 400W halogénkou a 8 vrstvovou červenou fóliou  2 hod. 20 min., ustalovanie 7g tiosíran sodný a 7g siričitan sodný na 250ml  dest vodu - 8 min., jemné tónovanie so zlatým tonerom

 

 

 

.

[samusko]

mna toto cele fascinuje, hlavne preto, ze chyby sa nescitavaju ale nasobia. 

[jmpetzval]

 

V poslednom období  sa mi podarili ďalšie dve daguerrotypie, pri ktorých som zbadal veľmi zaujímavé javy, ktoré sa týkali expozície.

 

 

 

Katolícky cintorín v Lučenci I.   – daguerrotypia 9x12cm / exp. 30 min. f/5.6

 

Moja prvá daguerrotypia, ktorá nie je modro-modrozeleno-sivá. Hovorí sa, že modrastý odtieň je výsledkom preexponovania a/alebo krátkeho vyvolania, teda sú chyby. Moje predchádzajúce snímky neboli nikdy urobené v tieni, ale na miestach s malým alebo žiadnym tieňom. Staré hrobky v cintoríne v  Lučenci sú v letnom období vďaka hustému stromovému olisteniu v takmer stálom tieni. Preto som očakával dlhý expozičný čas. S tak dlhou expozíciou som ešte ale nikdy nepracoval, preto som sa spýtal svojho skúseného kamaráta Ondřeja Přibyla, či pri tomto fotografickom procese funguje Schwarzschildov efekt. Ondřej povedal, že pri takých exp. Časoch nič také nezaznamenal. Počítal som asi 45-60 minút, ale nejako som sa zľakol tohto extradlhého času a rozhodol som sa pre 30 minút -chybne, lebo asi  45 minút by bol akurát. Chyba samozrejme nebola až taká veľká, pretože snímka je trochu tmavá, dá sa povedať podexponovaná, ale výsledný obraz je použiteľný. Predĺžil som aj dobu vyvolávania o 30 minút oproti štandardným 2 hodinám a konečným výsledkom je daguerrotypia bez modrastého nádychu. Samozrejme, bolo by n vyvodzovať z vytvorenia jednej jedinej snímky s absolútnou istotou vážne závery, ale predsa... asi všetky daguerrotypie so silnejším modrastým odtieňom sú viac či menej preexponované, resp. aj krátko volané. Mimochodom, toto je moja prvá dagerotypia, ktorá sa podarila hneď na prvý pokus.

 

 

 

 

Katolícky cintorín v Lučenci II. – daguerrotypia 9x12cm - exp.  3 min. f/5.6

 

Moja druhá daguerrotypia, ktorá sa mi podarila na prvý pokus, je stará obradná sieň katolíckeho cintorína v Lučenci a veľký kríž pred ním. Oproti predchádzajúcej snímke bola odfotená o niekoľko hodín neskôr, v popoludňajších hodinách pri silnom slnečnom svetle. Na fasádu budovy vrhala iba slabý tieň. Expozičný čas som odhadol medzi 2,5-3 minúty, opäť nesprávne, pretože cca 2 minúty by boli asi vhodné. V porovnaní s predchádzajúcim záberom, tento obraz je dosť preexponovania a na hranici použiteľnosti. Oproti bežným 2 hodinám vyvolanie som predĺžil len mierne, o 5 minút. Obloha žiari v šedo-zelenkastomodrej farbe. Ak sa nad tým viac zamyslíme, modrastá farba je chyba, no možno snímke prispieva modrá obloha...

 

 

 

 

 

Je to zaujímavé, pretože daguerrotypisti od samého začiatku zápasili so správnou expozíciou. Už v roku 1840 optik Jean-Francois Soleil zistil, že expozičný čas je otázny faktor, ktorý nesie zodpovednosť za nespočetné množstvo pokazených záberov. Preto navrhol jednoduchý „expozimeter“ – indikátor, čo bol vlastne papier senzibilizovaný chloridom strieborným, ktorý určoval expozičný čas tak, že expozičný čas sa rovnal času, kým sa biely list papiera potiahnutý chloridom strieborným zmení na tmavosivú. Pri papieri s chloridom strieborným nebol reč o clone, ale iba o čase. Inými slovami, musíme si to sami vyskúšať. 

Je aj iná možnosť, medzi súčasnými daguerrotypistami sa používa dosť zvláštna metóda  „merania svetla“: expozimeter nastavený na 100 ASA ukazuje 14 EV, tak expozičný čas pri clone f/5,6 je približne 2 minúty. Toto treba prepočítať na aktuálnu  clonu a čas pre iné namerané hodnoty EV. No, nemôžem povedať, že ide o presné meranie, ale zaujímavým spôsobom cca to funguje.

S čárymárym 100 ASA -meraním expozicie som  nestihol porovnať metódu indikačného papiera, ale už ma to zaujíma. Urobím trochu chloridu strieborného (alebo je to slaný papier, teda chlorid sodný+dusičnan strieborný, alebo ako pri kolódiu, chlorid amónny+dusičnan strieborný)...

Musíme  sa však zmierniť so skutočnosťou, že dokonalé meranie svetla pri tomto procese neexistuje. Vždy nejaký čárymáry, plus praktické skúsenosti, plus Božia milosť, dobrý osud, šťastie alebo ako to chceme.

 

 

 

z ľava:   Foma Medix XG 9x12cm kontakt na Fomaspeed 311N/  daguerrotypia 9x12cm s menšími korekciami

 

Myslím si, že je dobré, keď urobíme predbežné štúdie pre dagerotypie. To sa mi veľmi osvedčilo, keďže na testovacích fotkách prakticky vidím, čo na dagerotypii bude – odkiaľ, z akého uhla, z akej perspektívy musím fotografovať, aké korekcie treba urobiť, aby som dostal to, čo chcem. Okrem toho zoznámim sa aj miestom, nemusím zbytočne ťahať čas, keďže v taške už mám pripravenú, zcitlivenú dosku, ktorá až tak dlho nevydrží. Štúdie robím samozrejme rovnakým objektívom a na stejný formát ako plánované  daguerrotypie. Používam materiál  Foma Medix XG rtg film, lebo je lacný a mám slušné zásoby. 

 

Nasledujúce daguerrotypie plánujem urobiť v septembri, námetom búdú Kubínihio námestie v Lučenci s katolickým a kálvinským kostolom a zrúcaniny kaštiela rodu Szilassyovcov, ktorý sa nachadza v centre meste Lučenec, ako memento a vizitka dnešnej doby neštastnej....

 

 

 

 

.

[jmpetzval]

Piatu daguerrotypiu desaťobrázkového cyklu som urobil dnes. Prípravy som začínal už minulý týždeň, prvým krokom bolo predštúdium na Foma Medix XG 4x5" a kontakt na dajaký Foma papier (Fomaspeed 311N). Celkom fajn, pozerateľné možnosti kompozície, takže môžeme ísť ďalej, na daguerrotýpiu.

 

Kašieľ stojí v skoro centre Lučenca v biednom stave, na hambu celého mesta, a ako memento tejto nevdačnej a divnej doby. Rod Szilassyovcov pre Lučenec (Losonc) a pre župu Novohrad (Nógrád) stáročia urobili veľmi veľa... - https://www.pamiatky...lassyho-kastiel

 

 

 

 

 

Postriebrené medené dosky ešte mám dosť, tak bolo teba len vyleštiť a pripraviť. Pre istotu som prichystal dva kusy.  Na dnes hlásili posledný vlažný slnečný deň,mal som štastie, svetlo bolo ideálne, dosť difúzne, obláčiky zmäkčili ostré svetlo, ale bolo dostatočné aj pre (pomerne) krátku expozíciu: 4 minút pri clone f/5.6

 

 

9x12cm postrebrené medené dosky pred...

 

 

 

... a po vyleštení.

 

 

 

Szilassyho kaštieľ je asi 4-5 minút pešo, daguerrotypická doska nie je kolódium, v pohode vydrží (aj niekoľko hodín). Exponujem už celkom obstojne, trošku podexponovaný, ale celkom dobrý obraz na prvý pokus. Dlhšie 3 hodinové vyvolanie pridalo zaujímavé tóny.

 

 

 

Bieda kaštieľa Szilassyovcov v Lučenci/ daguerrotypia, 9x12cm postriebrená medená doska, paspartou a rámom

exp. čas 4 min. clonové číslo: f/5.6

zcitlivenie: jódovou parou na purplovú farbu v prvom cyk.  2 min. 45 sec.

vyvolanie Becqurelovou metódou 400W halogénkou a 8 vrstvovou červenou fóliou  3 hodín

ustalovanie 7g tiosíran sodný a 7g siričitan sodný na 250ml  dest vodu - 8 min.

tónovanie so zlatým tonerom 

 

 

.