Nie, nepomýlil som si kategóriu - Flexarety od modelu IVa a vyššie (s výnimkou Štandardu, kvôli červenému oknu), disponujú možnosťou (pravdepodobne prebranou od Rolleiflexu) fotenia na KINOFILM (135) s príslušnou sústavou (pozostávajúcou z hliníkového adaptéru, hliníkových redukcií na cievku, špeciálnej rolky a prípadne pomocných masiek na matnicu).
Keď som začínal fotiť na Flexaret (VII) bolo mi pri žiadosti o servis p. Jánom Matuňákom z Nových Zámkov (asi najrenomovanejší opravár fotoaparátov na SK) povedané, že to bola len taká sranda, v podstate zbytočnosť a že to už nikto nepoužíva a on to servisovať nebude lebo na to nie sú náhradné diely a ak chcem fotiť na kinofilm mám si kúpiť radšej riadny kinofilmový aparát (rozumej dedikovaný kinofilmový systém).
Toto nie je nič proti p. Matuňákovi - keď som sa rozhodol kinofilmový aparatus v mojej Flexe opraviť sám, poskytol mi veľa rád i inštruktáž.
Prvé 3 mesiace mojej analógovej cesty som fotil výlučne na stredoformát presne tak, ako to má na Flexe byť. No pri mojej ceste do Ríma som zobral aj sadu s kinofilmovým adaptérom a jeden deň som namiesto zvitku založil kinofilm. A musím povedať, že odkedy som vytiahol 135ku FOMU400 z rodinalu fotím na Felxe 75% času práve KINOFILMOM, až do súčasnosti. A vôbec ma to neomrzelo. A i samotný akt fotenia som si užil omnoho viac, keď ma kinofilm (pretože je to vlastne crop, cca 1/5 plochy stredoformátu) nútil zameriavať sa viac na detaily a záoveň som sa nebál o "preplýtvané" snímky a zachytil som tým vďaka tomu kopu momentiek, ktoré si cením omnoho viac ako moje "umelecké" pokusy.
Flexarety (ohnisková vzdialenosť 80mm) sú v podstate ekvivalent 50mm pri KINOFILME - optimálne na portrétovú fotografiu. Je to však trochu paradox, nakoľko stredoformát je pomerne škoda používať na portréty, nakoľko pre close-up je kinofilm absolútne dostačujúci (dôležité je uvedomiť si, že vo filmovom priemysle sa 16mm pásky považovali za top kvalitu, a kinofilm má 24mm). Ak je môj úsudok správny, fotiť na kinogilm vo Flexe by malo byť kinofilmová ohnisková vzdialenosť 80mm - to je na portréty stále viac než použiteľné, ale už sú to primárne detailovky.
Nemôžem si však pomôcť - aj keď si naplno uvedomujem, ako nepraktické je fotiť s niečím, čo sa de facto dá považovať za tele lens, tie fotky majú zvláštny šarm, ktorému jednoducho neviem odolať.
Paradoxne mám aj Prakticu BMS, na ktorú som všehovšudy nafotil 1 kazetu kinofilmu. Absolútne ma neoslovil spôsob komponovania, vstavaný expozimeter, spôsob ostrenia (#GroundglassSuperiority) ani uzávierka... a netreba zabudnúť na pocit z používania a cool factor (alebo niektorí to označujú aj ako sex appeal), nerozlučne spätý s dvojočkami (TLR).
Skrátka kinofilm v kombinácii s Flexou MNE OSOBNE absolútne sadol.
Sú tu však aj objektívne pozitíva, napr.:
• EKONÓMIA - 36 štandardizovaných snímok 135 (pričom Flexa mi konzistentne dáva 38+) VS 12 (na VII s možnosťou prevodovej páky je to potom min. 48 VS 16)
• OPTIMÁLNE OPTICKÉ ROZHRANIE - keďže využívame len úplný stred optického pola (kužela), nedochádza k žiadnej vinetácii ani postrehnuteľnej distorcii a ostrosť je v celom kinofilmovom zábere prakticky dokonalá a rovnomerná.
Zaujímalo by ma, či ste tu viacerí, ktorí fotíte s Flexaretmi na KINOFILM, alebo ste nad tým uvažovali. Ak áno, aké problémy ste na vašej neštandardnej ceste stretli? Ako ste ich prekonali? Aké máte postrehy? A mali by ste záujem aby som napísal podrobný post sem do vlákna prípadne ku mne na profil (tuším do blogu) so všetkým čo som sa skoro rok fotenia na kinofilm zistil, prekonal, naučil sa, vymyslel...?
Nenašiel som tu o kinofilme a Flexaretoch vlastne nič (ale možno som niečo minul, nie všetci správne používajú/nepoužívajú vôbec štítky), a rád by som tu rozpútal trochu reči okolo tejto (zjavne trocha kontrverznej/polarizujúcej) témy, pokojne aj podebatoval ak ma niekto za používanie kinofilmu na stredoformátovom fotoaparáte má chuť lynčovať

S pozdravom,
~A.