Pan Horenak - prepacne, nehovoril som o tom, ze ste sa mylili. ale keby aj ano, omyl je prvy krok na ceste k idealnemu. vsetci sa mylime a vsetci sa ucime cely zivot, tato osarpana fraza duplou plati pre ludi, ktori sa zaoberaju mokrym kolodiovym procesom. Tato technika, je tmava bazina, neskutocny labyrint. casto som sam spozoroval tento jav, ze nieco inak funguje u mna, ako u druheho, ci naopak. staci aj nevedomky zmenit jedeho premenneho, z tisice... a niekedy aj skusenosti su opacne.
Vidite, napriklad nesuhlasim ani s tym, co pisete o vrstve a o lakovani. Mam uplne inu skusenost. Kolodiova vrstva, hlavne na skle (ambrotypia) je aj chemicky, ale hlavne fyzicky velmi krehka a nestabilna. Pravda u ferrotypie je situacia trosku ina, vrstva je stabilnejsia.
Lakovanie je velmi dolezity krok celeho procesu nielen preto, lebo kvazi konzervuje vrstvu, ale aj preto lebo pri suseni kolodiovy obraz straca kontrast a spravnym lakovanim ciastocne ten kontrast a brilanciu dostane naspat. Nevyhnutne je pouzivanie lakovania vrstvy u ambrotypii, kedy cierny asfalt natierame na stranu vrstvy (a nie na stranu skla), preto, aby sme dostali fotografiu so spravnymi stranami. Bez lakovania asfalt ci farba by rozpustil (-a) vrstvu. Podla toho mozeme konstatovat, ze lakovanie fakticky nam urci finalny vyzor hotoveho obrazu.
Niekolkokrat som uz napisal moj nazor, podla ktoreho pouzivat hociaku historicku fotograficku techniku ma zmysel a vyznam vtedy, ked pouzivame autenticku techniku, technologiu a materialy. Zdoraznujem, to je iba moj nazor, nehovorim, ze je absolutna pravda. Viem, ze som v tomto smere ultraortodoxny. Ale roky vidim, ako tato myslienka mi prinasa ovocia: vytuzenu kvalitu, vacsiu stabilitu celeho procesu, urcitych veciach istotu dobreho vysledku a to hlave pri vypracovani dosiek vacsieho formatu (24x30 cm a vacsie), kde rozmerom umerne sa zvacsuju aj chyby aj problemy. Tento moj nazor sa vztahuje aj na lakovanie: klasicky a autenticky lak je sandarak rozpusteny v etanole s levandulovym olejom. Je pravda, ze treba vediet taky lak namiesat aj pouzivat. Je pravda, ze nedobry lak lahko zmije hotovu fotografiu z dosky. Je pravda, ze nespravne lakovanie nam zhorsi vysledny vizualny efekt, a je pravda, ze niekedy netrafime do vkusu, ci chceme matene lakovanie, ci leskle... Lebo lesk viete pekne riadit pomerom miesania. ... ale to je prave pekne, co pekne, prekrasne: byt stale na ceste a nikdy nedosiahnut ciel.
Prakticke riesenie problemov lakovania je jednoducha ako facka: robit, skusat... a takto dookola. Casom som zbadal suvislosti medzi urovnou vysusenia vrstvy, pomermi miesania laku a medzi finalnym vizualny efektom. Treba urobit par ambrotypii, ktore budu sluzit len ako skusobne dosky na lak. Ovsem tento rok aj ja som vyskusal moderny lak vodou rieditelny od OBI na akrylovej baze. Musim uznat ma urcite vyhody, a pracuje sa s nim pekne. Su aj ine laky, kamarat pouziva benzinom rieditelny dajaky tiez moderny...
Spominate selak... v dome, ktory sme kupili pred tym byval stolar. Nasli sme tam majland suroveho selaku. Len selak rozpustatne tiez v etanolu, ktory zas moze rozpustit vrstvu. Vysklusal som, da sa pekne aj so selakom... ale mne sa najviac paci ten klasicky sandarakovy... ta vona nadhera, dvojity zazitok
Ospravedlnujem sa za rozsiahly a mozno unavny prispevok, za superlativy a aj za stale protirecenie, ale o tomto procese zial neviem pisat (rozpravat) malo a bez emocii.
Mirreaux - nedavno som pisal cim dlhsia zivotnost (takze obsahom kadmia), tym dlhsia doba zrenia.
Skuste to pozriet napr. tu http://www.mamut-pho...michane-kolodia
Tu najdete rozne druhy kolodii, a viete aj kupit. Odporucam, Cambal robi dobre chemikalie. A s tym suvisi moje dalsie odporucanie: prve pokusy robte hotovymi
chemikaliami (ustalovac mozete pouzivat aj bezny fomafix ci ilford rapid fixer, a pod.). Staci ked kupite kolodium extra dry (pouzit ale do 1-2 mes.), obycajnu
vyvojku (pozitivny standard) a roztok dusicnanu strieborneho. Budete mat istotu, ze chemikali su dobre. Ved neistoty budete mat az-az
Lakovanie - uz som to napisal vyssie